V dávnych dobách bolo lovom najprv zarábanie na živobytie, druhým rituálom a nakoniec pôžitkom.

Materiálny nedostatok v starovekom svete bol absolútny a všetky spoločnosti vo všetkých regiónoch, bez ohľadu na ich poľnohospodársku úroveň, úplne neopustili lov. Chudobní z nižšej triedy lovili jedlo a oblečenie, zatiaľ čo šľachtici z vyššej strednej triedy (vrátane mnohých znevýhodnených panovníkov) lovili, aby doplnili bielkoviny a zbierali obchodný tovar. Len málo obzvlášť bohatých panovníkov sotva potrebuje materiálne zdroje, ktoré prináša lov, no pre nich je lov politickým rituálom aj luxusným pôžitkom.
Poľovníctvo je základnou súčasťou starovekého spoločenského života. Táto odpoveď vysvetlí konotáciu a spojenie"aristokratický lov" a"kráľovský lov" v poradí od indícií od ekonomického základu až po nadstavbu.

Pre starovekých panovníkov lov neznamenal len viac bielkovín, ale aj atraktívne bohatstvo, pretože lov bol aj dôležitým zdrojom luxusného tovaru. Pre vládcov, ktorí sa snažia a túžia si užívať, je obchod s luxusným tovarom najflexibilnejším prostriedkom na zvýšenie príjmu. Lovom môžu šľachtici získať trofeje ako zvieracie kože, zvieracie rohy, zvieracie kosti, perie, perly, živé zvieratá (reprezentované slonmi) atď. Tieto komodity sa dajú predávať za dobré ceny v diaľkovom obchode. Najmä v starovekej južnej Ázii a juhovýchodnej Ázii bol obchod so slonmi rovnako dôležitý ako dnešný obchod s vojnovými loďami' a pre slony bolo ťažké rozmnožovať sa v zajatí, takže sa museli spoliehať na pravidelné vypúšťanie a lov, aby získali ich. Pre pánov a kráľov môže poľovníctvo znamenať veľmi značný príjem, prinajmenšom ho možno považovať za čerešničku na torte do štátnej pokladnice.

Dá sa povedať, že dopyt po mäse a luxusnom tovare tvorí základnú logiku lásky šľachty a vrchnosti k lovu. Toto je úroveň, ktorú nemožno obísť pri analýze popularity poľovníctva ako kultúrneho fenoménu vo svetových dejinách. Nad tým však vidíme aj to, že poľovnícke aktivity mnohých panovníkov v Eurázii sú nehospodárne a materiálna návratnosť je oveľa nižšia ako investícia, alebo dokonca zanedbateľná. Na tejto úrovni politický význam lovu prevýšil ekonomický význam a takéto rozsiahle"kráľovské poľovačky" môže často pritiahnuť viac pozornosti pozorovateľov...

& quot;Royal Hunt": Politický význam loveckej slávy, vojny a dominancie
V starovekých spoločnostiach, kde vládnuca trieda nenávidela prácu a prenasledovala"česť", bol lov takmer jediným"slušným" výrobná činnosť šľachty a zároveň to bol jeden z najvýznamnejších mocenských obradov panovníka. Preto nie je prekvapujúce, že je populárny. Po 19. storočí, s rozmachom industrializácie, pušného prachu, kapitalizmu a inštrumentálnej racionality, sa poľovníctvo rýchlo vytratilo z moderného života a zrútil sa aj jeho politický význam. Na začiatku dvadsiateho storočia bola iránska dynastia Hadža poslednou krajinou, ktorá opustila inštitucionalizovaný kráľovský lov. Potom je lov stále obľúbený u niektorých osobností vyššej triedy, ako je veliteľ nacistického letectva Herman Goering, etiópsky cisár Haile Selassie, španielsky kráľ Juan Carlos a mnoho princov z Arabského polostrova, ale všeobecne [GG ] quot;Ušľachtilý lov" a inštitucionalizovaný"kráľovský lov" už neexistujú. Industrializácia a urbanizácia vytvorili neprekonateľné prekážky, vďaka ktorým je poľovníctvo v očiach moderných ľudí mimoriadne neznáme a je ťažké obzrieť sa späť a pochopiť. Význam poľovníctva pre staroveký spoločenský život je aj historickou nevyhnutnosťou.







